Úroveň vplyvu investora v podniku, do ktorej sa investuje, je primárnym determinantom metódy použitej na účtovanie investícií do bežných akcií. Výška vplyvu sa vzťahuje na stupeň kontroly spoločnosti, ktorá nakupuje akcie nad prevádzkovými rozhodnutiami spoločnosti vydávajúcej akcie.
Nákladová metóda vs. metóda vlastného imania
Úroveň vplyvu investora nad podnikom, do ktorého sa investuje, určuje, ako investor oznámi investíciu do účtovnej závierky. Jedným z usmernení, ktoré sa používa na určenie vplyvu, je percento hlasovacích podielov investovaného podniku, ktoré vlastní investor. Medzi ďalšie náznaky vplyvu patrí zastúpenie v predstavenstve, účasť na procesoch tvorby politiky, významné medzipodnikové transakcie, výmena vedúcich pracovníkov alebo technická závislosť.
Metóda nákladov
Podľa "Príručky daňových úverov z obnoviteľných zdrojov energie", akvizícia menej ako 20% zásoby investovaného podniku sa považuje za príliš malú investíciu na poskytnutie podstatného vplyvu investora na investovaný podnik. V dôsledku toho sa táto investícia účtuje pomocou metódy nákladov. V tomto prípade sa obstarávacie náklady účtujú na majetkový účet "Kapitálové investície". Všetky prijaté dividendy sú odpísané na hotovostný účet a pripísané na účet výnosov z dividend. Preto tento príjem nemá vplyv na účtovnú bilanciu investície. Keď sa investícia do vlastného imania predá, zisk alebo strata sa vykazuje vo výške rozdielu medzi obstarávacou cenou a predajnou cenou.
Metóda vlastného imania
"Príručka daňových úverov na obnoviteľné zdroje energie" uvádza, že akvizícia 20 až 50 percent akcií, do ktorých sa investuje, sa považuje za dostatočne veľkú na to, aby neovládateľskému investorovi umožnil významný vplyv na investovaný podnik. Takýto nekontrolovaný záujem znamená, že investor nemá v predstavenstve ani pozície v správnej rade, ani v pozíciách dôležitých úradníkov v podniku, do ktorého sa investuje. Takáto investícia je účtovaná investorom použitím metódy vlastného imania. V tomto prípade sa hodnota zásob pravidelne upravuje tak, aby sa zohľadnili dividendy aj výnosy alebo straty podniku, do ktorého sa investuje. Týmto spôsobom sa obstarávacie náklady účtujú na majetkový účet "Equity Investments". Na druhej strane dividendy sú pripísané na účet Equity Investments v tom zmysle, že dividendy sa považujú za čiastočnú návratnosť počiatočnej investície. V dôsledku toho výnosy z dividend ovplyvňujú účtovnú bilanciu investície. Podiel investora na čistom výnose podniku, do ktorého sa investuje, sa zasa účtuje na účet Príjmy z investícií.
Rozdiely medzi nákladovou metódou a metódou vlastného imania
Na rozdiel od metódy vlastného imania metóda nákladov účtuje investície, ak investor nemá schopnosť vykonávať kontrolu nad činnosťami, do ktorých investuje. V rámci metódy vlastného imania sa počiatočná investícia zaznamenáva v obstarávacej cene a táto investícia sa pravidelne zvyšuje alebo znižuje, aby sa zohľadnili dividendy a výnosy alebo straty podniku, do ktorého sa investuje. Na rozdiel od toho metóda nákladov účtuje počiatočnú investíciu ako debet na investičný účet a dividendy ako úver na účet príjmov. Na rozdiel od metódy vlastného imania rozdelenie peňažných prostriedkov podľa metódy nákladov nemá vplyv na účtovnú bilanciu investície.
