Zatiaľ čo odborové zväzy zabezpečujú vyššiu mzdu a zvýšenú úroveň istoty zamestnania pre svojich členov, prinášajú aj mnohé neúmyselné nepriaznivé účinky na hospodárstvo ako celok. Existencia a rast odborov môže prispieť k zvýšeniu úrovne nezamestnanosti, vyššej úrovni rasovej nerovnosti v príjmoch a zníženiu rastu priemyslu.
Negatívne vplyvy odborových zväzov na zamestnanosť
Obmedzením počtu oprávnených pracovníkov v priemysle odbory v podstate znižujú ponuku pracovnej sily a posúvajú smerom nahor ponuku práce. V dôsledku toho existencia odborov zvyšuje priemernú mzdu nad úroveň, ktorá by na trhu prirodzene nastala. Napriek tomu priesečník nových kriviek ponuky a dopytu po pracovnej sile sa vyskytuje aj na nižšej úrovni zamestnanosti. Existuje teda vyššia miera nezamestnanosti, pretože v podstate si podniky môžu dovoliť zamestnať menej zamestnancov na zvýšenú mzdu.
Strata v obchodnej hodnote a znížený rast
Zvýšením priemerného balíka miezd a výhod nad prirodzenou úrovňou trhu odborové zväzy nepriaznivo ovplyvňujú ziskové marže podnikov a priemyselných odvetví, ktoré ovplyvňujú Účinky odborov sú obzvlášť významné pre menšie podniky, ktoré majú tendenciu mať menšie ziskové marže. Prispením k zvýšeniu nákladov na pracovnú silu a zníženiu ziskovosti môžu odbory spomaliť aj rast podnikov a prípadne priemysel ako celok.
Zvýšenie rasovej nerovnosti v príjmoch
Vzhľadom na skutočnosť, že menšiny majú tendenciu byť neúmerne zastúpené v odboroch, rast odborov môže tiež viesť k vyššej úrovni rozdielov v príjmoch. Odbory nielen vedú k vyšším priemerným mzdám medzi svojimi zamestnancami, ale prispievajú aj k vyššej úrovni nezamestnanosti medzi tými, ktorí nie sú členmi. Odbory môžu viesť k nižším priemerným mzdám a nižším pracovným pomerom medzi menšinami v dotknutých odvetviach.
